Rozvoj po roku 1910 preťala prvá svetová vojna. Trianon, hospodárska kríza či prerušené kontakty charakterizovali dané obdobie, aj preto trvalo istý čas, kým sa športový život v Dunajskej Strede opäť postavil na nohy. Čítate druhú časť nášho seriálu k 120. výročiu klubu.
V medzivojnovom Československu bol futbal, podobne ako aj ostatné športy, organizovaný na národnostnej báze. Riadiacim orgánom maďarského futbalu na Slovensku bol Maďarský futbalový zväz (Magyar Labdarúgó Szövetség). Jeho vznik si vynútili okolnosti. V roku 1919 kluby z maďarsky hovoriacich miest založili Slovenský futbalový zväz (Szlovenszkói Labdarúgó Szövetség), no ten neuznal ani Československý futbalový zväz, ani FIFA.
Z dobových záznamov vieme, že futbal v našom meste vtedy prechádzal náročným obdobím. Prešlo pár rokov, kým sa podarilo opätovne zložiť mužstvo. V roku 1920 prešiel klub reorganizáciou a začal používať názov DAC, teda Dunajskostredský Atletický Club (Dunaszerdahelyi Atlétikai Club). V počiatkoch sme naďalej hrávali len priateľské stretnutia, pričom sila mužstva sa viac ako na ihrisku prejavovala v schopnosti budovať komunitu. Pod záštitou DAC-u sa organizovali športové plesy, tanečné zábavy, pričom neraz si zvolili aj kráľovnú krásy. V roku 1921 sa vyskytol aj prípad, keď si naši hráči merali sily namiesto futbalu v kolkoch...
Priateľské zápasy zo začiatku 20-tych rokov - víťazné aj prehraté - sa stali základným kameňom neskorších úspechov. Členovia vedenia brali svoje poslanie vážne a pracovali na tom, aby dunajskostredský futbal pozdvihli na čo najvyššiu úroveň. V roku 1925 zaviedli aj klubové členstvo, jeho výšku stanovili na 3 koruny. Zriadili tiež spoločenskú miestnosť pre mužstvo, v dnes už neexistujúcej kaviarni Erdős a na ďalších miestach. Rok 1926 bol medzníkom v histórii DAC-u, pretože práve vtedy sme sa prvýkrát zapojili do ligovej súťaže. Od jesene bojoval náš tím v druhej triede bratislavského obvodu, ktorú riadil Maďarský futbalový zväz na Slovensku (Szlovenszkói Magyar Labdarúgó Szövetség). Prvú sezónu sme z finančných dôvodov nedokončili, ale v roku 1927 sa DAC opäť prihlásil do súťaže a dosahoval čoraz lepšie výsledky.
V rokoch 1929-1930 dosiahol klub prvé výraznejšie úspechy. Občanov neustále rastúcej Dunajskej Stredy zaujímali dve aktuálne otázky: kde bude postavené nové sídlo okresu a či DAC postúpi do prvej triedy. Odpoveď na druhú otázku sme spoznali 4. mája 1930, keď víťazstvo nad Kvetnou dolinou (Bratislava - Nové Mesto) definitívne spečatilo náš postup. Rozhodujúci súboj, ktorý priniesol víťazstvo DAC-u 2:0, videlo na vlastné oči 1300 divákov. Pripomeňme, že Dunajská Streda mala vtedy zhruba päťtisíc obyvateľov. Prvá sezóna v prvej triede síce skončila vypadnutím, ale hneď o rok sme boli späť.
Vzostup, ktorý potvrdil návrat do prvej triedy v roku 1932, však rýchlo vystriedal pád. Za dva roky sa klub, medzitým premenovaný na DTC, prepadol až do okresnej súťaže. Bez podpory mesta a niektorých starších hráčov výsledky zaostali za očakávaním. Stalo sa, že klub ani neprihlásil mužstvo do súťaže, inokedy sme na domáci zápas nastúpili s deviatimi hráčmi. Do roku 1934 sa dunajskostredský futbal ocitol najhlbšie od začiatkov svojej existencie. Raz hore, raz dole…
Táto éra, plná slávnych víťazstiev a horkých prehier, dala našej histórii aj vynikajúceho hráča, Gézu Sándora, narodeného v Dunajskej Strede v roku 1911. Už ako 16-ročný nastupoval za dospelé áčko a fanúšikovia si ho okamžite obľúbili. Jeho hráčske schopnosti si všimli aj v Čechách, až ho agenti zlákali do západočeských Teplíc, kde podpísal profesionálnu zmluvu. Stal sa tak prvým profesionálnym futbalistom pochádzajúcim z nášho mesta. Jeho syn, István Sándor - známy pod prezývkou Csicsó - si s hrdosťou v hlase zaspomínal na otca a na obdobie, v ktorom Géza Sándor patril medzi kľúčové postavy DAC-u.
Ďalší diel seriálu o 120-ročnej histórii nášho klubu prinesieme už čoskoro...