Prekročil si hranicu 150 odohraných súťažných stretnutí vo farbách DAC-u. Aké pocity v tebe prevládajú?
„Hrdosť, šťastie a zážitky sú tri slová, ktoré mi prvé napadnú, keď počujem toto číslo. Od príchodu do klubu som tu získal množstvo priateľov a som súčasťou vynikajúceho mužstva, s ktorým sme získali tri strieborné medaily. Chýba nám už len majstrovský titul. Som hrdý, že môžem nosiť žlto-modré farby DAC-u.”

V uplynulých rokoch si bol súčasťou tímov, ktoré prekonali viacero klubových rekordov, napríklad v počte získaných bodov, strelených gólov či postupe do európskych pohárov v sérii. Ktoré momenty z týchto piatich rokov sú pre teba najpamätnejšie?
„Nie je to jednoduché vybrať jeden. Možno by som spomenul prvú polovicu mojej prvej sezóny, keď sme mali výborné mužstvo vedené trénerom Berndom Storckom. Žiaľbohu, pre časté zranenia som nehrával pravidelne, ale atmosféra v kabíne a kvalita spoluhráčov ma úplne očarili. Opomenúť určite nemôžem sezónu pod vedením Adriána Guľu, keď sme bojovali o titul majstra. Vyzdvihol by som rozhodujúci domáci zápas so Slovanom. Aj keď sme prehrali, pre mňa to bol obrovský zážitok, pretože fanúšikovia vytvorili úžasnú atmosféru. Bolo to, akoby celý región odjakživa čakal práve na týchto deväťdesiat minút. Fanúšikovia aj my sme si zaslúžili titul, ale taký je futbal, už je to za nami. Nešlo len o tento zápas, celá sezóna bola výnimočná, Nikola Krstović bol v neuveriteľnej forme a dokázali sme poraziť hociktorého súpera. To všetko bolo výsledkom tvrdej práce. K najpamätnejším radím aj obdobie, keď som bol kapitánom mužstva, čo bola pre mňa obrovská pocta. Myslím si, že aj vlani som hrával dobre a aj keď to bolo na poslednú chvíľu, podarilo sa nám prebojovať do Európy.“

A aký je tvoj najsilnejší zážitok z európskych pohárov?
„Keď nás pod vedením trénera Guľu zastavil až rumunský FCSB. Cítili sme, že výrazný úspech bol na dosah, najmä doma, kde sme boli lepší ako súper. Naši fanúšikovia vytvorili aj vtedy fantastickú kulisu a cítili sme, že sme neboli horší ako slávny súper. To isté však platí aj pre súboje s Partizanom Belehrad. Boli sme veľmi blízko postupu. Práve pre tieto momenty a podobné zážitky sa chceme každoročne prebojovať do európskych pohárov. Samozrejme, nie je jednoduché čeliť tímom s takouto kvalitou v úvode sezóny, keď nám ešte chýba ten správny herný rytmus. Príkladom je dvojzápas s gruzínskym Dila Gori, ktoré sme odohrali ešte pred štartom ligovej súťaže, kým súper bol uprostred sezóny, čo sa prejavilo na ihrisku.“

Ktorá sezóna bola pre teba najlepšia z individuálneho hľadiska? V tej minulej si sa dostal do najlepšej jedenástky ligy...
„Myslím si, že najlepšiu polsezónu som odohral na jeseň 2023, od augusta do decembra. Ak by som mal vybrať celý jeden ročník, povedal by som 2022/23 pod vedením Adriana Guľu. Vtedy som hral prvýkrát na pozícii krajného obrancu, a hoci moje štatistiky neboli výnimočné, držal som si konštantne vysokú výkonnosť.“

V Dunajskej Strede pôsobíš piatu sezónu a fanúšikovia ťa zaradili do najlepšej jedenástky posledných jedenástich rokov, čím ti vyjadrili úctu a uznanie.
„Úprimne priznávam, že som to nečakal. Nechávam to na ich rozhodnutí, či som si miesto v tomto výbere zaslúžil. Snažím sa vždy nechať na ihrisku všetky sily, rád by som dosiahol vo farbách DAC-u výrazný úspech. Som veľmi hrdý, že ma fanúšikovia zaradili do najlepšej jedenástky, je to skvelý pocit a možno aj potvrdenie dobre vykonanej práce. Ocitol som sa v spoločnosti futbalistov, ktorí mi pomáhali v mojich začiatkoch, či už Eric Davis, Zsolt Kalmár, András Schäfer, Martin Jedlička alebo Nikola Krstović. Prijali ma medzi seba a veľmi mi pomohli začleniť sa do kolektívu. Som hrdý, že som s nimi v najlepšej jedenástke vybranej fanúšikmi.“

V žlto-modrom sme ťa videli hrať na rôznych postoch a dá sa povedať, že táto univerzálnosť patrí medzi tvoje prednosti, ktoré každý tréner oceňuje. Hral si už pravého a ľavého obrancu, krídelníka, záložníka, dokonca aj útočníka, v podstate okrem postu brankára v každej formácii. Kde sa cítiš najlepšie?
„Určite ako krajný obranca. Pravidelné zmeny postu mali veľký vplyv na moju kariéru a vlastne aj na celý môj život, ale práve pozícia na kraji obrany je pre mňa obľúbená. Bez ohľadu na to, či hrám na pravej alebo ľavej strane.“

Prichádzal si ako mladý krídelný útočník, no teraz ako jeden z najskúsenejších členov kádra hrávaš v obrane. Vo futbale existuje trend, že hráči sa vo vyššom veku sťahujú do obrany, no ty ešte nie si až taký starý...
„Krajného obrancu hrám pravidelne od mojich 25 rokov, čo však nebolo pre mňa nič nové. Už v Španielsku som tam odohral jednu sezónu a ako pravý obranca som zažil jednu z najproduktívnejších sezón v kariére. To som bol ešte mladší, necítil som sa na kraji obrany úplne komfortne, srdce ma stále ťahalo dopredu, chcel som strieľať góly. Postupom času som však pochopil čoraz viac vecí, naučil som sa, že najdôležitejšie je užívať si futbal. Už by som nechcel hrávať na krídle, v obrane sa cítim dobre.“

Napadlo by ťa v lete 2020, že budeš v Dunajskej Strede aj o päť rokov? V modernom futbale nie je bežné, aby hráč vydržal toľko v jednom klube.
„Úprimne, nemyslel som si, že tu zostanem tak dlho. Keď však nájdeš rodinné prostredie a spoluhráčov, ktorí ti pomáhajú zvyšovať si sebavedomie, je jednoduchšie rozhodnúť sa ostať a predĺžiť zmluvu. Bolo to dôležité rozhodnutie, pretože chcem s klubom získať nejakú trofej. V budúcej sezóne bude mužstvo ešte silnejšie a verím, že ten dlho očakávaný veľký úspech čoskoro príde.“

Viackrát si spomenul, že medzi tvoje najkrajšie spomienky patria tie, ktoré sú spojené s fanúšikmi a atmosférou, ktorú vytvárajú na štadióne...
„Vždy je skvelé hrať doma pred našimi fanúšikmi. V nedeľu privítame Košice a som presvedčený, že to bude úplne iný zápas ako naposledy u nich na východe. Neviem to vysvetliť, doma hráme úplne inak ako vonku. Podpora fanúšikov dodáva hráčom energiu, zvyšuje výkonnosť minimálne o desať percent. Samozrejme, platí to pre každého futbalistu na svete. Chceme ľudí v tomto regióne spraviť šťastnými, vždy je krásne vidieť v meste usmiate tváre.“