„Verím, že sa nám podarí premeniť šance a aj s pomocou našich výborných fanúšikov získame tri body.“ Dvadsaťdvaročný srbský krídelník DAC-u Željko Gavrić debutoval vlani v Skalici, teraz by proti nej chcel pomôcť tímu gólom alebo asistenciou.
Prišiel si k nám vlani na jeseň, už v rozbehnutej sezóne, ale rýchlo si sa stal členom základnej jedenástky. Ako sa cítiš v Dunajskej Strede?
„Cítim sa tu výborne. Myslím si, že sa mi podarilo veľmi rýchlo zapadnúť do kolektívu. Všetci v klube mi v tom od prvého dňa pomáhali, no ak by som mal niekoho vyzdvihnúť, tak by to boli chalani z Balkánu Nikola Krstović, Andrija Balić, Enis Fazlagić a Ahmed Muhamedbegović. Práve oni mi najviac pomohli. Prakticky okamžite som začal nastupovať v základnej zostave, čomu sa veľmi teším. Mužstvu sa darí, takže som v DAC spokojný.“
Pri príchode do DAC-u si vyslovil niekoľko želaní. V akej miere sa ti ich podarilo naplniť?
„Idem krok za krokom. Zatiaľ mám v lige bilanciu jeden gól a jedna asistencia, no očakávam od seba podstatne viac. Keď sa však na veci pozrieme z pohľadu mužstva, tak som spokojný, pretože dosahujeme dobré výsledky. So mnou v zostave ešte DAC neprehral.“
Dá sa povedať, že ty a Samo Petráš ste takí naši maskoti, s vami sme stále neporazení. Pred pár rokmi sa o tebe hovorilo ako o jednom z najväčších talentov srbského futbalu. Myslíš si, že ti toto označenie pomohlo v kariére, alebo skôr naopak?
„Spočiatku to pomáhalo, ale vo futbale sa veci veľmi rýchlo menia. V tom čase som pravidelne nastupoval v základnej zostave Crvenej zvezdy, lenže potom sa to zmenilo a musel som spraviť krok vzad. To je však vo futbale bežné, takže s tým nemám problém. Bolo to náročné, ale tu v Dunajskej Strede, s týmto mužstvom a s týmito spoluhráčmi cítim, že idem postupnými krokmi správnym smerom. Takže ako sa hovorí, spravil som krok späť, aby som mohol spraviť dva vpred.“
Do DAC-u si prišiel na hosťovanie z Ferencvárosu. Ako hodnotíš úroveň Fortuna ligy? Čím sa líši od najvyššej súťaže v Srbsku a Maďarsku?
„Je to fyzicky náročná súťaž, jej úroveň je porovnateľná s maďarskou ligou. Mužstvá sú približne na rovnakej úrovni, takže každý môže poraziť každého. Slovenská liga je fyzicky náročnejšia. Pre mladých hráčov je však dôležité rozvíjať sa v súťaži, v ktorej sú zápasy intenzívne a fyzické. Iná bola situácia v Crvenej zvezde, ktorá v Srbsku absolútne dominuje. V takom mužstve sa hrá každému hráčovi ľahšie.“
Vráťme sa k prvým dvom zápasom ligovej jari. Ako si videl súboje proti Slovanu a Michalovciam?
„Zápas so Slovanom bol veľmi náročný, keďže sme hrali takmer hodinu v početnej nevýhode. Ukázali sme však silného tímového ducha a túžbu po víťazstve. Veľmi nám pomohli fanúšikovia, ktorí pri nás celý čas stáli. Ich podpora bola pre nás veľmi motivujúca. Ku koncu zápasu som mal šancu skórovať, no obranca moju strelu zblokoval. Bol som smutný, že sa mi nepodarilo streliť gól, ale verím, že si to vynahradím v najbližších zápasoch. Ani proti Michalovciam to nebolo jednoduché, po dlhej ceste sme nastúpili na nekvalitnom ihrisku. Opäť sme ale ukázali silu, tímového ducha a vieru v úspech. Som na to hrdý. Chcel by som poďakovať fanúšikom, ktorí nás napriek veľkej vzdialenosti prišli podporiť a vytrvalým povzbudzovaním prispeli k víťazstvu.“
V sobotu privítame Skalicu, proti ktorej si v septembri debutoval v našom drese. Čo očakávaš od zápasu?
„V Skalici som odohral zhruba tridsať minút a krátko po mojom príchode sme sa ujali vedenia. Už sme si mysleli, že víťazstvo je naše, ale domáci v nadstavenom čase vyrovnali. Bolo to náročné akceptovať. Pamätám si, že súper má viacero rýchlych útočníkov. Hrajú fyzický futbal, ale verím, že sa nám podarí premeniť šance a aj s pomocou našich výborných fanúšikov získame tri body.“
Na záver nám prezraď, kto je tvoj futbalový vzor?
„Môj krajan a kapitán Ajaxu Dušan Tadić, ktorý je fantastický futbalista. Ja som krídelník, on hráva skôr v strede. Spomedzi krídelníkov sa mi najviac páči Wilfried Zaha z Crystal Palace.“