Risva, porozprávaj nám, prosím, o začiatkoch tvojej kariéry!
„Ako malé dieťa som hrával s otcom a kamarátmi a od siedmich rokov som pôsobil v jednej akadémii. Tam som si uvedomil, že futbal ma baví a chcem pri ňom zostať. V jedenástich rokoch som sa stal členom akadémie Panathinaikosu, kde som strávil desať rokov a v osemnástich mi ponúkli prvú profesionálnu zmluvu. Rok a pol som bol členom A-mužstva Panathinaikosu, s ktorým sme získali pohár. Nasledoval ďalší rok a pol na hosťovaní v Panioniose. Potom som prestúpil do Olympiakosu, ale v jeho drese som nehrával, akurát som s áčkom absolvoval prípravu. Išiel som opäť na hosťovanie, tentoraz na jeden rok do Atromitosu, kde som následne podpísal trojročnú zmluvu. Odtiaľ som odišiel na rok a pol na Cyprus, kde som vyhral pohár a momentálne pôsobím v Dunajskej Strede.“

V akom veku si bol rozhodnutý, že chceš byť profesionálnym futbalistom?
„Tento pocit bol vo mne v podstate vždy, ale až vo veku 16-17 rokov som si bol na sto percent istý. Hrával som vtedy v mužstve Panathinaikosu do 21 rokov, pričom som trénoval aj so seniorským áčkom.“

Vždy si bol stredný obranca?
„V prvom roku po príchode do akadémie Panathinaikosu som hrával na poste útočníka. V jednom zo zápasov videl náš stredný obranca červenú kartu, ja som zaujal jeho miesto a zostal som tam. Mal som vtedy trinásť.“

V ktorých reprezentačných výberoch si hrával?
„V tíme do 21 rokov som nastúpil na sedem alebo osem zápasov, trikrát ma pozvali do seniorského A mužstva. Nastúpil som však len v jednom priateľskom stretnutí proti Saudskej Arábii. Jedným z mojich cieľov je opäť reprezentovať svoju krajinu.“

Do Dunajskej Stredy si prestúpil v polovici júla, štvrtý mesiac si teda hráčom DAC-u. Ako sa ti podarilo zabývať a ako sa u nás cítiš?
„Prostredie nebolo pre mňa úplne cudzie, keďže som pred pár rokmi nastúpil v MOL Aréne v zápase Európskej ligy. Vedel som, že DAC je veľmi profesionálny klub, veľmi sa mi páči štadión aj tréningové centrum. Cítim sa tu výborne, príchodom sem som spravil veľmi dobré rozhodnutie. Každý v mojom okolí sa mi snaží pomáhať. Chcem pomôcť mužstvu s naplnením cieľov. Je to pre mňa veľká výzva.“

Z veľkého mesta, ako sú Atény, si prišiel do podstatne menšej Dunajskej Stredy. Ako sa ti tu páči?
„Bývam v Bratislave, ale ľudia sú tu veľmi milí. Aj keď je u vás trochu iné počasie ako v Grécku, dá sa na to zvyknúť.“

Po Cypre je Dunajská Streda druhou zahraničnou zastávkou tvojej kariéry. Máš tu so sebou aj svojich blízkych?
„Áno, je tu moja manželka a tiež náš pes, ktorého už takisto považujeme za člena rodiny (smiech). Už dva-tri roky dozadu som premýšľal, že by som skúsil zahraničie. Najskôr som odišiel na Cyprus, ktorý sa však moc nelíši od Grécka, no moja rodina tam so mnou nebola. Na Slovensku sa cítime veľmi dobre.“

Ako často ťa navštevuje rodina z Grécka?
„Ešte tu neboli, ale starší brat by mal prísť na budúci týždeň a zvyšok rodiny vo februári. Jeden z mojich priateľov ma príde navštíviť v najbližších dňoch."

Čo si myslíš o úrovni slovenskej Fortuna Ligy?
„Tréningy sú tu tvrdšie a behavejšie ako v Grécku či na Cypre, kde sa zase kladie väčší dôraz na taktickú prípravu. Výrazný rozdiel v kvalite súťaží nevidím. Situácia tu nie je taká ako v Grécku, kde o ligový titul väčšinou bojujú dva-tri tímy. Na Slovensku je každý zápas veľký boj, aj posledný môže poraziť prvého.“

V našej najvyššej súťaži je len niekoľko gréckych legionárov. Ste v kontakte?
„Áno. S Kyriakosom Savvidisom sme dokonca hrávali spolu v Panioniose. Povedal, že DAC je veľmi organizovaný tím. Okrem neho je tu Niarchos, ktorý pôsobí vo ViOne a nedávno odišiel do Maďarska Kyziridis.“

Mimochodom, čo ti povedal Savvidis po víkendovom stretnutí proti Trnave?
„Vo futbale sa stáva, že hráč dostane červenú kartu. Napriek vylúčeniu je Savvidis veľmi kvalitný hráč, ktorý sa vždy snaží pomáhať svojmu mužstvu. Dali sme si kávu a povedal, že aj on sa cíti na Slovensku veľmi dobre.“

Podľa InStat indexu si druhým najvyššie hodnoteným stredným obrancom našej ligy. V čom sa líšia tvoje úlohy na ihrisku v porovnaní s predošlými pôsobiskami?
„Obranu máme vysunutú oveľa vyššie ako grécke či cyperské mužstvá. Viac držíme loptu a častejšie zapájame do hry brankára. Tieto veci však vytrvalo nacvičujeme na tréningoch, takže som v tomto smere už oveľa istejší. Útočníci sú tu fyzicky veľmi silní, do každého duelu musíte ísť na sto percent.“

Ktorý zápas vo farbách DAC-u bol pre teba zatiaľ najťažší?
„V Bukurešti proti FCSB, kde sme chceli vyhrať. Trafili sme aj žrď. Aj posledný zápas proti Trnave bol veľmi náročný, keďže sme mali len bodový náskok a chceli sme vyhrať. Podarilo sa a v tomto duchu pracujeme ďalej.“

Na ihrisku aj mimo neho pôsobíš mimoriadne pokojným dojmom...
„Tri či štyri roky dozadu som sa oveľa častejšie púšťal do hádok s rozhodcami, ktorí ma za to trestali kartami. Zamyslel som sa nad sebou, snažil som sa to zmeniť a myslím si, že sa mi to aj podarilo. Keď sa hráč nerozpráva s rozhodcami, nestráca koncentráciu. To je veľmi dôležité. Aj v civile som pokojný typ, rád trávim čas doma s rodinou. Niekto si môže povedať, že som lenivý, ale toto je môj štýl.“

Si jeden z najskúsenejších a najstarších členov nášho mužstva. Aký je to pocit vzhľadom na to, že v Grécku aj na Cypre sú kluby plné starších futbalistov?
„Minulý rok na Cypre som bol s mojimi dvadsaťsedem rokmi najmladší, kým tu patrím k najstarším. Niekedy mám pocit, že som ako otec pre niektorých spoluhráčov. No páči sa mi to, pretože ma počúvajú. Na ihrisku však nerozhoduje vek, iba výkonnosť. Zo začiatku bolo pre mňa trochu nezvyčajné, že musím usmerňovať spoluhráčov, ale časom som si zvykol.“

Cez víkend cestujeme do Trenčína, kde nastúpime proti jednému z dvojice mužstiev, ktoré nás v tejto ligovej sezóne dokázali poraziť. Trnave sme sa za to revanšovali, myslíte na rovnaký cieľ aj pred sobotou?
„Áno, keď totiž prehráme, chceme okamžite reagovať. Najdôležitejšie je plniť pokyny trénerov. Ak necháme na ihrisku všetky sily a budeme naplno koncentrovaní, môžeme vyhrať. Práve to je náš cieľ.“

Trenčín hráva svoje domáce zápasy na umelej tráve. Hral si už niekedy súťažný duel na takomto povrchu?
„Viem o tom. Rovnako je to aj v Žiline, ale tam som nenastúpil, krátko po mojom príchode do klubu som bol len na lavičke. Od spoluhráčov som počul, že ihrisko je kvalitné. Počas tohto týždňa trénujeme na umelej tráve, takže s tým nemám problém. Urobíme všetko pre úspech. Veľmi sa teším na môj prvý súťažný zápas na umelej tráve a dúfam, že potešíme fanúšikov víťazstvom.“