Roberto, na úvod nám prezraďte niečo o vašich predošlých hráčskych a trénerských skúsenostiach. Odkedy spolupracujete s Xiscom Muňozom?
„S futbalom som začínal v jednom menšom malorskom klube, ktorý úzko spolupracuje s RCD Mallorca. Veľmi skoro, vo veku 17-18 rokov som si vážne zranil koleno a vtedy som sa rozhodol pre trénerskú dráhu. Postupne som absolvoval kurzy prvého, druhého a tretieho stupňa, medzitým som začal trénovať pri tíme U18. Po získaní najvyššej licencie som sa zamestnal ako asistent v španielskej štvrtej lige. Mal som možnosť spolupracovať s trojicou výborných trénerov a keď som mal asi dvadsaťštyri rokov, rozhodol som sa ísť vlastnou cestou. Pracoval som vo viacerých kluboch, v jednom z nich sme bojovali o postup do tretej ligy, no nezvládli sme poslednú prekážku. Potom prišla ponuka od športového riaditeľa klubu Marcet v Barcelone, ktorá slúži ako profesionálna akadémia FC Barcelona. Chodia sem mladí hráči z celého sveta. V tejto akadémii som pôsobil tri roky, bol tam so mnou aj môj syn. Hráči tam doobeda trénujú, potom majú školu a poobede ďalší tréning. Marcet patrí v Španielsku medzi uznávané akadémie. Po troch rokoch prišiel Covid. Hneď na začiatku pandémie som stretol Xisco Muňoza a začala naša úspešná spolupráca, ktorá trvá dodnes. S výnimkou dvoch sezón v Istre sme odvtedy všade spolu. Keď som odišiel z Watfordu, na chvíľu sa naše cesty rozišli. V Istre som strávil dva roky, čo bola výborná skúsenosť, pretože chorvátska liga má vysokú úroveň a navyše som spolupracoval s trénerom, ktorý mal úplne iné videnie futbalu ako ja. Veľa som sa od neho naučil, no s Xisco sme zostali v kontakte, viedli sme niekoľko dlhých rozhovorov. Tieto veci mi pomohli v profesionálnom raste.“

Pred rokom 2020 ste sa teda s Xiscom Muňozom nepoznali?
„Jeho mladší brat je môj priateľ. Keď Xisco získal prvý titul v Gruzínsku, požiadal som jeho brata, aby mi s ním dohodol stretnutie. Dopadlo výborne, rozprávali sme sa dlho o futbale, napríklad o taktike či individuálnych tréningoch. Prvýkrát sme spolupracovali v Diname Tbilisi, kde sme strávili päť mesiacov.“

Ako by ste charakterizovali Xisca ako trénera a osobnosť?
„Je to dobrý človek, otvorený, ktorého vždy zaujíma, ako sa máte. Keď je niekto preč od svojej rodiny, je dôležité mať denne pri sebe niekoho podobného. Ako tréner je ambiciózny, vždy myslí na to, ako sa zlepšiť v porovnaní s predchádzajúcim zápasom. To je veľmi dôležité na udržanie potrebnej úrovne.“

Počas zápasov vás vidíme aktívne zasahovať do diania najmä pri obranných a útočných štandardných situáciách. Aké sú vaše úlohy počas tréningov a cez zápasové dni?
„Medzi moje hlavné úlohy patrí vypracovanie tréningov a tiež príprava na štandardné situácie. Cez týždeň sa väčšinou chystáme na zápas, ukazujeme si a rozoberáme štandardky. Pripravujeme video o tom, ako útočí a bráni náš najbližší súper. Väčšinou sa dva dni pred výkopom zameriavame na defenzívnu a deň pred zápasom na útočnú fázu. V deň zápasu si v krátkom videu zhrnieme veci z celého týždňa, tréningy, rohy a mnohé ďalšie aspekty hry a následne sa snažíme pomôcť futbalistom, aby ich počas zápasu nič neprekvapilo. Priamo počas zápasov dohliadam najmä na priame či rohové kopy. Ružomberok aj Slovan ťažili z kvalitne zahratých rohových kopov a vďaka nim postúpili v pohárovej Európe a aj pri úspechu Španielska na ME boli štandardky veľmi dôležité. V týchto situáciách hráči často premýšľajú ešte nad predošlou akciou, čím strácajú koncentráciu. Jednou z mojich úloh je prinavrátiť ich pozornosť. Pred naším príchodom dostalo mužstvo zo štandardných situácií sedem gólov, po ňom len dva. Ak chceme byť úspešní, musíme nájsť rovnováhu medzi útokom, obranou a štandardkami.“

Každý tréner má svoju filozofiu. Aké ťažké je prijať pre asistenta, ak má hlavný tréner iné predstavy? Dáva Xisco na vaše pripomienky?
„Zvyčajne sa mu snažím ponúkať iné alternatívy, než na aké myslí on. Rozhodnutie je už potom na ňom. Je dôležité prinášať iné riešenia, inak by ma ani nepotreboval. Rovnako je to aj pri skladaní základnej zostavy. Ak prídem s nápadom, aby sme postavili hráča, s ktorým pôvodne nerátal, musím vedieť vyargumentovať, prečo by práve ten futbalista mohol byť prínosnejší pre mužstvo. Konečný verdikt však patrí jemu.“

Koľko hodín alebo dní pred samotným stretnutím vyberáte zloženie základnej zostavy? Ako rozhodujete o hernom systéme a o prípadných striedaniach v priebehu zápasu?
„Čo sa týka základnej jedenástky, deje sa tak na poslednom, predzápasovom tréningu. Po ňom si trénerský štáb sadne a diskutuje o tom, ktorých jedenásť hráčov by bolo najvhodnejších. Do úvahy berieme viacero faktorov, napríklad aj prácu v tréningoch počas týždňa. Pri striedaniach riešime, ktorý hráč má podobný charakter ako ten, koho nahradí. V takýchto prípadoch dbáme aj na sebavedomie mužstva a ak niečo nie je v poriadku, spravíme zmenu. Zvyčajne o tom diskutujeme aj v polčasovej prestávke.“

Už máte dostatočný prehľad o kvalite slovenskej najvyššej súťaže a jej účastníkov. Ako by ste charakterizovali Niké ligu?
„Pracoval som aj v Gruzínsku, Anglicku a Chorvátsku. Páči sa mi, že zápasy majú dobré tempo. To majú radi aj fanúšikovia, bezgólové či jednogólové zápasy moc neobľubujú. Takisto je fajn, že príležitosť dostáva veľa mladých hráčov, ktorí sú budúcnosťou aj pre reprezentáciu. Pokiaľ sa toto nezmení, prípadne sa ich počet ešte zvýši, možno v budúcnosti uvidíme Slovensko v semifinále veľkého turnaja.“

Koľko zápasov týždenne vidíte?
„Ešte raz si pozriem náš zápas a takisto posledný duel najbližšieho súpera. Pokiaľ hral súper naposledy vonku a s nami hrá doma, v takom prípade rozoberám ich posledné domáce stretnutie. Týždenne vidím dva-tri zápasy nášho mužstva.“

Povedzme si niečo o pohárovom dvojzápase proti Zire. Koľko ich zápasov zanalyzujete, kým na seba prvýkrát narazíme?
„Tri. Zápasy doma a vonku proti Šeriffu a ich posledný prípravný duel. Majú veľa nových hráčov, takže potrebujeme najnovšie videá. Záznamy z minulej sezóny by nám veľmi nepomohli.“

Čo od azerbajdžanského súpera môžeme očakávať?
„Je to mužstvo, ktoré je futbalovo silné, snaží sa držať loptu a kontrolovať hru. Menej však zužujú priestory, čo by nám mohlo vyhovovať, pretože môžeme mať viac miesta vpredu napádať a po prípadných ziskoch lopty skórovať a ísť domov s dobrým výsledkom, ktorý by nám pred domácou odvetou dával šancu na postup.“

Pri pohľade na ich herný štýl, ktorý tím z najvyššej slovenskej ligy im je najbližšie?
„Možno Žilina, ktorá sa tiež snaží o výstavbu útoku pomocou krátkych prihrávok a hráva na väčšie riziko.“

Ako sa vám, Malorčanovi, žije v Dunajskej Strede?
„Na oddych nemáme moc času, keďže pracujeme neraz aj dvanásť hodín denne. Cez voľné dni chodíme väčšinou do Bratislavy, ale radi sme aj v Dunajskej Strede, kde nás ľudia spoznávajú a sú veľmi nápomocní. Toto je dôležité, keď ste ďaleko od domova. Návštevy na Slovensku si užíva aj moja manželka so synom, ktorí radi chodia do Dunajskej Stredy. Keď vidia, že som tu šťastný, sú šťastní aj oni.“

Čo nám prezradíte o svojej rodine?
„Môj osemnásťročný syn žije na Malorke, kde hráva futbal za dorast Realu, má ešte zmluvu na jeden rok. Dúfam, že jedného dňa budeme opäť v jednom klube. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, možno sa dostane do áčka, prípadne ma bude nasledovať do DAC-u. Hráva na poste stopéra, má svoju kvalitu, je silný, technický a má dobrý odraz. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Futbalový život je krátky, môže sa stať, že vám tréner nedá šancu, takže treba zvážiť každú ponuku.“

Pochádzate z krajiny s bohatou a úspešnou futbalovou kultúrou. V našej lige sú fanúšikovia DAC-u vysoko nad priemerom. Čo si o nich myslíte?
„V minulej sezóne nám veľmi pomohli, vytvárali výbornú atmosféru na našom štadióne. Verím, že to bude platiť aj v novej sezóne. Veľmi sme ich potrebovali najmä v posledných troch rozhodujúcich zápasoch a oni nám pomohli. Po záverečnom hvizde spustili veľkú oslavu na štadióne aj mimo neho. Najväčším zážitkom bolo posledné ligové kolo proti Žiline na trenčianskom štadióne, kde boli naši fanúšikovia fenomenálni. Celý čas stáli za nami, mali obrovský podiel na tom, že sme otočili skóre a ešte viac spojili celú žlto-modrú rodinu.“

Býva súčasťou prípravy na zápasy aj zmienka o fanúšikoch?
„Samozrejme, jedna z motivačných metód Xisca súvisí s fanúšikmi. Vždy zdôrazňuje, že oni pre nás robia maximum, preto musíme byť šťastní. Hráči sa im to snažia oplácať rôznymi gestami, napríklad oslavou gólu priamo pred nimi, či keď niekto požiada o dres, daný futbalista ho podaruje. V tomto musíme pokračovať, pretože naši fanúšikovia sú pre nás veľmi dôležití a počítame s ich podporou aj v novej sezóne.“

Vaše rodné Španielsko vyhralo nedávno skončený európsky šampionát. Ako pozorne ste sledovali turnaj, čo hovoríte na vaše víťazstvo a myslíte si, že španielsky štýl môže ovplyvniť budúcnosť futbalu a prípadne aj hru DAC-u?
„Pred turnajom odborníci ani fanúšikovia neradili Španielsko medzi najväčších favoritov. Na šampionát sa pripravili výborne nielen po taktickej stránke, ale skvelý bol aj tímový duch a vzťah medzi futbalistami. Keď sme mali v zápasoch problémy, hráči z tohto dokázali ťažiť a zmeniť priebeh. Aj vyjadrenia hráčov, obrázky či videá na ich profiloch potvrdzovali, aké silné puto sa medzi nimi vytvorilo. Vekový priemer španielskeho tímu je nízky, má veľký potenciál. Yamal, Williams a Olmo sú veľmi mladí, pre správnu rovnováhu preto potrebujú vedľa seba skúsených futbalistov ako Nacho, Morata či Rodri. Pred desiatimi rokmi bola hra okolo osobností ako Xavi či Iniesta založená na držaní lopty. Španielsky futbal teraz prechádza zmenou. Momentálne majú výborné prechody, snažia sa kolmo a veľmi rýchlo dostať pred bránku súpera a zakončiť. Yamal, Morata a Williams boli absolútne kľúčoví. Aj DAC má hráčov s podobným profilom, aj my sa snažíme hrať rýchlo a čo najskôr zakončovať útoky. Nechceme nechávať súperovi moc času, snažíme sa loptu čo najskôr získať späť, aby sme išli do útoku. Toto je aktuálny trend vo svetovom futbale.“