Leandro Filipe, 23-ročný brazílsky brankár DAC-u, je v tejto sezóne jednou z opôr mužstva. Po návrate zo zranenia odchytal všetky ligové stretnutia a výraznou mierou prispel k tomu, že mužstvo inkasovalo v doterajšom priebehu súťaže najmenej gólov. Zároveň má na konte najviac čistých kont a najdlhšiu sériu bez inkasovaného gólu.

Ako vyzeralo tvoje detstvo a ako si sa dostal k brankárskemu remeslu?
„Pochádzam z južnej časti Brazílie. Moje detstvo bolo podobné ako u väčšiny chlapcov od nás. Neustále sme hrávali futbal na ulici a snívali o tom, že sa staneme profesionálnymi futbalistami, podobní hviezdam, ktorých sme videli v televízii. Post brankára prišiel úplne nečakane. Dlho som hrával v strede poľa, no v jednom momente som zatúžil chytať. Dá sa povedať, že to bol osud a Boží plán, pretože práve na tomto poste sa mi začalo dariť.“

V zime si utrpel zranenie a absolvoval operáciu. Čo bolo počas rehabilitácie najťažšie?
„Bolo to náročné obdobie. Dovtedy sa mi darilo, no potom som utrpel nešťastné zranenie ramenného kĺbu, ktoré si vyžiadalo operáciu. Vynechal som zvyšok sezóny. Vďaka Bohu sa však situácia zlepšila a som veľmi šťastný, že som späť. Z psychickej stránky bola rehabilitácia náročnejšia než po fyzickej stránke. Našťastie sa mi to podarilo zvládnuť. Teraz napredujeme spoločne za našimi cieľmi a veľmi ma teší, že môžem mužstvu opäť pomáhať priamo na ihrisku.“

Aké náročné bolo sledovať spoluhráčov počas obdobia, keď si nemohol zasiahnuť do hry?
„To bolo najťažšie. Na začiatku sme odohrali niekoľko výborných zápasov a mal som veľkú radosť z mužstva a práce, ktorú chalani odvádzali. Keď sa však veci začali komplikovať, bolo veľmi náročné sledovať všetko z tribúny a nemôcť urobiť nič viac než povzbudzovať. Vždy totiž chcete byť na ihrisku a pomáhať svojim spoluhráčom.“

Návrat na trávniky prišiel až v lete. Ako si sa cítil v prvom zápase a kedy si opäť nadobudol úplnú istotu?
„Prvý zápas bol najmä o veľkej úľave. Po dlhom čase som sa opäť mohol venovať tomu, čo milujem, a uvedomil som si, že som späť. Pokiaľ ide o sebadôveru, na sto percent som sa cítil počas prípravného stretnutia proti Boltonu. Práve vtedy som nadobudol pocit, že som sa úplne vrátil.“

Čo hovoríš z pohľadu brankára na vydarený vstup mužstva do sezóny 2026/27?
„Začali sme neuveriteľne. Podávame veľmi solídne výkony a zároveň sa nám darí dôsledne držať nášho herného štýlu. V pohárových súťažiach sme dosiahli aj niekoľko sklamaní, v ktorých sme určite mohli urobiť viac, no to nezmenilo naše nastavenie. Naše zameranie zostáva rovnaké a naďalej držíme spolu v snahe dosiahnuť náš cieľ. Vieme, že dobrý začiatok sám osebe nestačí. Podobnú úroveň musíme udržať až do konca sezóny.“

V lige si inkasoval najmenej gólov a máš aj najviac čistých kont. Čo je podľa teba kľúčom k defenzívnej stabilite mužstva?
„Som veľmi šťastný za tieto čísla. Pre nás brankárov je veľmi príjemné končiť zápasy bez inkasovaného gólu, no je to možné iba vďaka úsiliu celého tímu. Všetkých jedenásť hráčov je pri tom kľúčových. Ja som len posledným dielikom skladačky, no celý systém funguje preto, že každý hráč si veľmi dobre plní svoje defenzívne povinnosti a pomáha nám vzadu. Dúfam, že v tejto sérii budeme naďalej pokračovať a ešte ju predĺžime.“

Čo si prežíval, keď fanúšikovia po zápase v Trenčíne skandovali tvoje meno?
„Bol to neuveriteľný pocit. Zároveň som to vnímal ako spätnú väzbu, že každodenná tvrdá práca prináša ovocie. Som šťastný z pozitívnych emócií fanúšikov a uznania, ktoré mi prejavujú. Ešte viac ma to motivuje odviesť maximum pre tento klub a jeho priaznivcov.“

Ako si z bránky videl posledné ligové derby proti Spartaku Trnava, ktorý sa skončil remízou 2:2?
„Bol to náročný zápas. Derby nikdy nie je jednoduché, vždy ide o tvrdý a vyrovnaný súboj. Výsledok je pre nás sklamaním, pretože podľa výkonu sme si zaslúžili vyhrať. Vieme však, že futbal nie je vždy spravodlivý. Teraz musíme otočiť list a sústrediť sa na najbližší zápas, ktorý bude veľmi dôležitý. Musíme doň ísť s cieľom získať tri body.“

Aké sú tvoje osobné ciele do zvyšku sezóny 2026/27?
„Môj hlavný cieľ je odviesť v každom zápase maximum a pomáhať mužstvu vyhrávať. Snívam o tom, že na konci sezóny budeme so spoluhráčmi oslavovať titul. Cesta k nemu je ale veľmi náročná a dlhá, a budeme potrebovať kúsok šťastia a obrovskú pomoc fanúšikov.“

Na Slovensku pôsobíš od februára 2024. Ako sa ti podarilo zvyknúť si na život u nás, na ihrisku aj mimo neho?
„Začiatky v zahraničí, ďaleko od domova, sú pre každého náročné, aj pre jazykovú bariéru. Našťastie, v čase môjho príchodu tu pôsobil Mateus Brunetti. Veľmi mi pomáhal v klube aj mimo neho, spolu so svojou manželkou Letitiou. Som im za všetko veľmi vďačný. Postupne som si zvykol na tunajšie prostredie, zlepšil som sa v angličtine a zrazu bolo všetko jednoduchšie. Dnes som tu veľmi šťastný, cítim sa v Dunajskej Strede ako doma. Prispieva k tomu aj skvelá atmosféra v mužstve a klube, navyše tvoríme výborný brankársky tím, na čom má veľký podiel tréner Pavol Hrnčiarik.“

Čo ti zo života v Brazílii chýba najviac?
„Určite rodina a priatelia z detstva. To je pre mňa najťažšia časť života ďaleko od domova. Okrem toho je však život na Slovensku veľmi dobrý. Na všetko som si zvykol a som tu veľmi spokojný.“

Viackrát si v rozhovore spomenul fanúšikov. Čo by si im na záver odkázal?
„Môžu sa tešiť na skvelú sezónu. Čakajú nás veľké veci a budeme o ne bojovať až do úplného konca. Počítame s ich prítomnosťou na každom zápase, pretože sú pre nás veľmi dôležití. Nech sa stane čokoľvek, do každého zápasu pôjdeme aj naďalej naplno.“