Aj dnes sa vo mne dieťa zachveje,
keď dýchne na mňa tvoje útle telo.
Anjelsky biely sneh a záveje.
Nevyslovené, kam si uletelo?

Iba ty stojíš, symbol symbolov,
a kriesiš zázrak detskej duše malej,
to vzdialené, čo bolo­nebolo.
Symboly žijú v nás
a za nás žijú ďalej.

Ži už aj za mňa, dcérka nedele,
stoj ľudskú stráž za Božie dieťa ľudí.
Tiež mám svoj Veľký spánok v údele,
hlboké ticho, v ktorom nás nebo súdi.

Aj dnes sa vo mne dieťa zachveje,
keď dýchne na mňa tvoje svieže telo.
Blahoslavené dieťa nádeje,
čo uvidelo,
keďže nevedelo.

(Milan Rúfus: Pri jedličke)