Alejandro, ktoré boli míľniky tvojej doterajšej kariéry?
„S futbalom som začínal ako deväťročný doma v FC Elche, kde som strávil päť rokov, potom som v štrnástich prešiel do Eldy. Po roku som sa vrátil do Elche, avšak nie do FC, ale do Celticu, kde som pôsobil dva roky. V priebehu druhej sezóny som prešiel do Alcoyana, kde som najskôr hrával za U17 a následne aj za treťoligové áčko. V januári 2020 som ako osemnásťročný prišiel na Slovensko do Michaloviec, kde som strávil tri roky. Prvý bol veľmi ťažký, nedostával som veľa príležitostí, no neskôr som pravidelne nastupoval v najvyššej súťaži. V decembri 2022 ma oslovil DAC a za túto ponuku som bol veľmi rád. Prišiel som zo Španielska na Slovensko s cieľom pravidelne hrávať prvú ligu. Myslím si, že som sa rozhodol správne.“

Ako by si zhodnotil svoj prvý rok v Dunajskej Strede?
„Prvé mesiace boli náročné, keďže podmienky v DAC sú úplne iné ako v Michalovciach a aj kvalita kádra je tu vyššia. Bolo pre mňa trochu ťažšie zapadnúť, ale po dvoch mesiacoch som bol pripravený hrať. Spočiatku som nenastupoval pravidelne, ale vždy som sa snažil pomôcť mužstvu, keď ma tréner poslal na ihrisko. Samozrejme, prispela k tomu aj skutočnosť, že Yhoan Andzouana podával na poste ľavého obrancu výborné výkony a v kádri bol aj Eric Davis, pre mňa jeden z najlepších ľavých obrancov ligy. Potreboval som čas. Už som si však zvykol na tunajšie prostredie, na jeseň som toho odohral oveľa viac. Navyše, máme nového trénera, ktorý je takisto Španiel. V Dunajskej Strede som šťastný.“

Na Slovensku si začal svoj piaty rok. V čom vidíš rozdiel medzi španielskym a slovenským futbalom?
„V Španielsku som hrával najmä v mládežníckych tímoch, medzi dospelými som odohral len dva zápasy za Alcoyano, takže so španielskym profesionálnym futbalom nemám moc skúseností. Najväčší rozdiel je v tom, že v Španielsku sa hrá technickejšie, viac je v popredí lopta. Aj slovenské mužstvá sa snažia hrať pekne, no hráči sú silovejší, tunajšia liga je fyzicky náročnejšia.“

Zo Španielska si odišiel v osemnástich. Ako sa cítiš na Slovensku?
„Napriek tomu, že Slovensko považujem za dobrú krajinu pre život, začiatky boli ťažké. Samozrejme, pre mňa je rodné Španielsko tým najlepším miestom na svete. Máme výborné počasie, chutné jedlá a nádherné pláže. Mám rád Slovensko, akurát počasie je momentálne príliš chladné a v zime sú ulice večer po šiestej prázdne.“

Vianočné sviatky si strávil doma. Aký je momentálne rozdiel medzi počasím v Elche a u nás?
„Tam je pätnásť až dvadsať stupňov a tu je ešte aj ráno o ôsmej mínus päť, takže rozdiel je dosť výrazný. Veľmi ťažko sa na to zvyká.“

Poznal si trénera Xisca Muňoza pred jeho príchodom do DAC-u?
„Osobne nie. Pýtal som sa naňho mojich kamarátov, ktorý mi čo-to prezradili o jeho hráčskej minulosti. Hovorili, že okrem iných klubov hrával aj za Valenciu a Betis.“

Pomáhal si novému trénerovi po príchode v aklimatizácii?
„Áno, ale na hráčov a mužstvo sa detailnejšie nepýtal. Skôr sme sa rozprávali o lige a celkovo o tunajšom prostredí.“

Aké zmeny priniesol Xisco Muňoz za prvé dva mesiace?
„Adrian Guľa preferoval hru založenú na držaní lopty, veľa sme si prihrávali, aj na vlastnej polovici. V prvých zápasoch pod novým trénerom sme videli, že preferuje priamočiarejší futbal. Veľa trénujeme s loptou, pretože chce, aby sme si čo najskôr zvykli na nový štýl a aby sme sa kvalitnými a presnými prihrávkami dostali k súperovej bránke. Po príchode nemal veľa času na výraznejšie zmeny, preferoval skôr dlhé prihrávky, no počas zimnej prípravy kladieme veľký dôraz aj na držanie lopty a krátke prihrávky.“

Na Slovensko si prišiel začiatkom roka 2020, aktuálna zimná príprava je teda tvoja piata u nás, no prvá pod španielskym koučom. Ako vyzerajú tréningy?
„Všetko je v poriadku. Je jedno, akej národnosti je tréner, príprava je pre mňa vždy trochu náročná. Počasie je mrazivé, máme dva tréningy denne, ktoré sú dosť náročné. Presne tak to ale musí byť, aby sme boli pripravení na jarnú časť.“

O koľko je pre teba zimná príprava náročnejšia v porovnaní so súťažným obdobím?
„Je tam veľký rozdiel, po tvrdých tréningoch momentálne všetci bojujeme so svalovicou. Aj v priebehu sezóny mávame kondičné tréningy, ale oveľa viac sa zameriavame na taktiku. V prvom týždni prípravy je prioritou kondičná stránka. Pracujeme najmä v posilňovni a beháme, no v piatok sme napríklad mali dva loptové tréningy.“

Čo očakávaš od jari z individuálneho a tímového hľadiska?
„Chcel by som pravidelne hrávať a pomáhať mužstvu svojimi schopnosťami. Rád by som ukázal, čo vo mne skutočne je. V lige túžime po medailovom umiestnení a chceme vyhrať pohár.“

Kto zo spoluhráčov ti je najbližší?
„Celé mužstvo tvoríme dobrú partiu, ale vďaka spoločnému jazyku by som povedal asi Mikiho Romera, s ktorým bývame v hoteli Bonbon. Veľa času však trávim aj s Andzouanom, Brunettim a Pintom.“