1. Čo vám ukázal svetový šampionát, aké trendy priniesol pre svetový futbal?
2. Je trofej v správnych rukách?
3. Ktorá z typických čŕt či noviniek, ktoré turnaj priniesol, sa podľa vás zachová aj v ligových súťažiach? Respektíve čo si želáte, aby sa zachovalo?

Ladislav Kubalík:

1. Myslím si, že platilo, čo sme hovorili pred turnajom - stretli sa najlepšie tímy a hráči sveta. Stále sa hovorí, že majstrovstvá sveta, Európy a Liga Majstrov udávajú trendy moderného futbalu. Potvrdilo sa, že futbal sa uberá do obrovskej rýchlosti. Nemyslím len rýchlosť bežeckú, ale vo všetkých prevedeniach. Ďalší z trendov je hra na stále menšom ihrisku, defenzívne systémy sa posúvajú, zlepšujú. Smeruje to k tomu, že za chvíľu už nebude dôležitá absolútna maximálna rýchlosť, ale skôr za najkratší čas vyvinúť čo najvyššiu rýchlosť. Napríklad Maroko hralo smerom do hĺbky na devätnástich metroch, kde sa snažili vyvinúť čo najväčšiu rýchlosť. Ukázalo sa, že pokiaľ sú aj slabšie mužstvá aktívne, dokážu konkurovať aj tým najlepším. Všetky mužstvá boli pripravené takticky, kondične a fyzicky. Dominoval fyzický fond, ale pre mňa je otázkou, čo to vlastne znamená. Nie je to len hmotnosť, výška a postava hráčov, ale aj schopnosť behať opakovane a rýchlo. Videli sme veľa vecí aj z pohľadu taktiky, napríklad aj od Španielska či Nemecka, ktorí boli favoritom možno aj na celkové víťazstvo, no vypadli veľmi skoro. Napriek tomu stihli ukázať niektoré veci, o ktorých si myslím, že budú mať v budúcnosti dopad aj na svetový futbal.

2. Vzhľadom na to, že Argentína vyhrala finále, tak určite. Myslím si, že o tom aktuálne nikto nepochybuje. Až na ich prvý zápas podávali s Francúzmi najkonštantnejšie výkony, mali výborne prepracovanú defenzívu, zároveň boli nebezpeční v útoku. Plus v osobe Messiho mali rozdielovú individualitu, pre ktorého bol tento šampionát asi vrcholom jeho vynikajúcej kariéry. Vo finále vyhral futbal, vyhrala ofenzíva. Počas debát v televízii, v rádiu a na sociálnych sieťach skoro každý očakával taktický boj, čo z určitého hľadiska aj bol, ale zápas sa skončil 3:3, videli sme aj predĺženie a kopec šancí. Napokon rozhodol až penaltový rozstrel, ale obidva tímy ukázali kvalitu aj v defenzíve.

3. Myslím si, že futbal je stále hra, ktorá by mala byť založená na emóciách. Bol by som šťastný, keby sa na ihriská prenášali hlavne pozitívne emócie. Druhé mužstvo je počas zápasu súper, ale pred a po zápase by to malo byť o pozitívnej emócii medzi fanúšikmi, hráčmi aj tímami. Bolo by dobré, keby sa podmienky na VAR zlepšili v našej lige. Zápasy sa neskutočne predlžovali a otázkou je, ako to zapôsobí na hráčov, keď počet zápasov za rok ostane rovnaký ako v minulosti. Pokiaľ sa tento trend zachová, takmer každé stretnutie bude vyzerať akoby sa hralo predĺženie.

Pavol Hrnčiarik:

1. Výkony Japonska, Maroka, Chorvátska či Argentíny po prvom zápase ukázali, aká dôležitá je tímovosť, kolektívnosť. Úplne opačný bol prípad Belgicka. Taktiež môžem povedať, že tieto majstrovstvá sveta potvrdili fakt, že percento držania lopty nemá vplyv na konečný výsledok. Mám pocit, že na tomto turnaji sme videli najviac prekvapení, najčastejšie sa stalo, že mužstvá s menším držaním lopty vyhrali zápas. Myslím si, že tieto dva fakty spolu úzko súvisia.

2. Myslím, že áno. Prehrali prvý zápas, dvakrát stratili dvojgólové vedenie, no napriek tomu zostali mentálne silní. Samozrejme, kľúčový bol faktor Messi, plus brankár Martinez, ktorý v každom zápase play-off ukázal svoju kvalitu. Či už pri penaltách, alebo v záverečných sekundách proti Austrálii a Francúzsku. Preto si myslím, že pohár je v správnych rukách.

3. Určite by som bol za VAR na každom zápase. Neviem, či je správna cesta 10-15 minútové nastavenie, aj keď je to reálny nastavený čas, no skutočne neviem, či by sa to dalo implementovať do našej ligy.