Filip, prešli štyri mesiace od tvojho príchodu do Dunajskej Stredy. Ako sa ti podarilo zapadnúť a aké sú tvoje doterajšie dojmy?
„Na nič sa nemôžem sťažovať, je tu skvelá partia chalanov. Viacerých hráčov som už poznal, o to bolo pre mňa jednoduchšie adaptovať sa. Klub je na skvelej úrovni, zázemie je perfektné. DAC má navyše výborných fanúšikov, ktorí patria k najlepším na Slovensku a určite sa v tomto smere môže rovnať Ostrave či Plzni, mojim predošlým pôsobiskám. Keď príde plný dom, atmosféra je fantastická. Zatiaľ som tu maximálne spokojný. Pred mojím príchodom som poznal slovenskú ligu, veď som tu roky pôsobil, takisto trénera Guľu a jeho systém hry. Nič ma teda neprekvapilo, akurát som sklamaný, že nám nevyšli vystúpenia v pohárovej Európe, pretože každý z nás mal ambície. Ale taký je futbal, verím, že budúci rok budeme úspešnejší.“

Pohár si spomenul, ako však vidíš naše doterajšie účinkovanie v ligovej súťaži?
„Začiatok nám príliš nevyšiel, pretože noví hráči potrebovali čas zvyknúť si na seba. V posledných zápasoch však už podávame lepšie výkony, začína to mať dobré parametre a postupne sa šplháme hore tabuľkou. Verím, že sa dostaneme až na samý vrchol, naše ambície siahajú na prvú, prinajhoršom druhú priečku.“

Spočiatku si aj v dôsledku zranenia nehrával, ale momentálne už máš stabilné miesto v základnej zostave. Ako vnímaš svoju situáciu?
„Na začiatku pôsobenia v DAC som sa nešťastne zranil, ale som rád, že to nebolo nič vážne a po piatich ligových kolách som sa dokázal vrátiť na ihrisko. Som za to rád a verím, že sa mi zranenia budú vyhýbať.“

V strede obrany si vytvoril dvojičku s Márkom Csingerom, najmladším zo štyroch stopérov, ktorí ste v sezóne doteraz nastúpili. Ako sa ti s ním hrá a ako by si ho charakterizoval?
„Márk sa veľmi dobre chopil svojej šance. Výborne pracuje a podáva naozaj dobré výkony, na ihrisku si vzájomne pomáhame. Čo mu poviem, to sa snaží splniť. Verím, že postupne bude naša spolupráca ešte lepšia.“

V sobotu nás čaká ligový duel v Žiline, kde si roky pôsobil. Bude to pre teba špecifický návrat?
„Trošku áno, ale už to nejako špeciálne neberiem. Po mojom odchode som tam ešte nehral, z tohto pohľadu to bude premiéra, na ktorú sa určite teším. V Žiline som pôsobil tri a pol roka, prežil som tam pekné momenty, získali sme titul. Nemôžem na klub povedať ani jedno krivé slovo, mám tam stále kamarátov. Dnes je už ale mužstvo úplne iné, ostalo len pár hráčov, s ktorými som hrával. Do Žiliny ideme s cieľom vyhrať a verím, že sa nám to aj podarí.“

Žlto-zelení sú v tabuľke nad nami, ale v prípade víťazstva ich predbehneme. Znamená to motiváciu navyše?
„Určite, lenže v zápase sa na to nemôžeme pozerať. Máme jasný cieľ ísť hore tabuľkou. Ako som už spomenul, chceme byť prví alebo v najhoršom prípade druhí. Verím, že ak k zápasu každý z nás pristúpi ako má, tri body budú naše.“

Ako by si charakterizoval hru Žiliny a čo by na nich mohlo platiť?
„Viem, že tam majú veľa mladých chlapcov. Majú teda menej skúseností, takže bude treba na nich šľapať, byť agresívni a nič im nedarovať. Dúfam, že zápas zvládneme.“

Žilinskú umelú trávu si dlhé roky zažíval ako domáci hráč. Je to naozaj výhoda a ako sa treba na to pripraviť z pozície súpera?
„Je to pre nich výhoda, veď tam trénujú každý deň. Na umelke sa hrá rýchlejšie, lopta neodskočí, ale inak to nie je nejaký zložitý povrch, určite to bude vyhovovať aj nám. Pripravujeme sa na to, v tomto týždni trénujeme na ihrisku s umelou trávou.“

Vzájomné zápasy bývajú divácky atraktívne, pričom počas tvojho pôsobenia v Žiline patril DAC medzi neobľúbených súperov šošonov. Ako si na to spomínaš?
„Je pravda, že som zápasy proti DAC nemal rád, veď okrem mojej prvej sezóny sme nedokázali ani raz vyhrať. V Dunajskej Strede ich hnali fantastickí fanúšikovia, takže sa tu hralo veľmi ťažko a aj v Žiline nás väčšinou poriadne potrápili. Bolo tam zopár remíz, ale väčšinou sme s DAC prehrali. To je však minulosť, teraz som na druhej strane a máme skúsenejší káder. Pokiaľ v zápase ukážeme správny prístup, tak verím, že natiahneme pozitívnu vzájomnú bilanciu a vyhráme.“