13/120
1932: Po postupe do I. triedy v roku 1930 nasledoval okamžitý pád, ale len na jednu sezónu. V lete 1932 sa v Dunajskej Strede slávil opätovný postup medzi elitu. Na obrázku víťaz II. triedy po zápase DAC-Štúrovo (6:3). Sprava vedenie klubu: Imre Wetzler, Sándor Erdős, Ferenc Stern, Béla Kutner, László Goldschmied a za nimi hráči: Marczell, Holczner, Sándor, Politzer, Szigeti, Brezina, ?, Weisz, Kása, Horváth.

14/120
1937: Raz hore, raz dole. Eufóriu po opätovnom postupe v roku 1932 veľmi rýchlo strieda sklamanie. Za dva roky sa klub, už pod novým názvom DTC, prepadol až do okresnej súťaže. Chýba finančná podpora mesta a bývalé opory, z ktorých viacerí ukončili kariéru, ďalší odišli za lepšími podmienkami. V jednom ročníku sa klub ani neprihlásil do súťaže, inokedy sa stalo, že na domáci zápas nastúpil DTC s deviatimi hráčmi. Na snímke neúplný DTC, horný rad: Bárky, Kovács, Pálffy, Csibrei, dole: Kása, Holczner, Görcs a Soós.

15/120
1939: Úspechy dosiahnuté v časoch, keď mužstvo tvorili poloprofesionáli, sú už dávno zabudnuté, mužstvo začína sezónu 1938/39 v II. triede Juh. Po Viedenskej arbitráži z novembra 1938 bola Dunajská Streda opäť súčasťou Maďarska, ligové zápolenia sa prerušili. Onedlho vypukla II. svetová vojna, ktorá výrazne ovplyvnila každodenný život, vrátane toho futbalového. Súťaže síce bežali, ale za veľkej neistoty. Na zábere mužstvo DTC z októbra 1939.

16/120
1942: Dlhé desaťročia nastupovalo mužstvo v oblečení, aké vedenie dokázalo zohnať. Počas vojnových rokov to napríklad boli takéto červeno-biele dresy, ktoré majú na sebe obranca János Csibrei a jeho brat Štefan.

17/120
1943: V roku 1942 sa opäť mení názov klubu, tentoraz na DLE (Dunaszerdahelyi Labdarúgó Egyesület) a mužstvo začína účinkovať v 11-člennej druhej triede Győrskej župy. Každý priaznivý výsledok dáva aspoň na chvíľku zabudnúť na vojnové útrapy. Ročník 1942/43 ukončil DLE na 5. mieste. Pred jeseňou 1943 sa súťaž rozdelila na dve skupiny, DLE spojili s Veľkým Mederom a šiestimi súpermi z Győru. Prvá časť sezóny nášmu mužstvu vyšla nad očakávania, skončil na prvom mieste. Jarná odveta sa už však po bombardovaní Győru nezačala...
Na zábere DLE z roku 1943. Zachované mená: Ladislav Kordik, Gejza Sándor, Štefan Szigeti, Jozef Szalatnay, Kovács, Gustáv Schulcz, Andrej Takács, Takács (Tahó), František Skarba.

18/120
1946: V II. svetovej vojne prišla Dunajská Streda takmer o polovicu svojho obyvateľstva, vrátane mnohých výborných športovcov. Svet ležal v troskách, no našťastie sa našla skupina nadšencov, ktorá postavila futbal v našom meste na nohy. Vďaka tomu už 31. marca 1946 mužstvo pod názvom Spartakus zvíťazilo nad ŠK Dynamitka Bratislava 7:4. Zostava: Matics - Szigeti, Weisz D. - Szalatnay, Bódis, Hencsics - Takács, Dudás, Sándor G., Cséfalvay, Sulcz (Kvicsala).

19/120
1948: V povojnovom období sa názov klubu menil prakticky každý rok: Spartakus, ŠK, Dunostrov, DŠO Sokol, Slavoj. Navyše, väčšie závody v meste si vytvorili svoje vlastné tímy a prihlásili ich do súťaží. Dňa 8. augusta 1948 ŠK pred vyše dvetisíc (!) divákmi porazilo viedenský Die Weisse Elf Wien 4:2. Hralo sa ešte na pôvodnom ihrisku, vedľa Vermesovej vily, na tzv. „Sahare“. V pozadí dom správcu János Juhosa, jedna z izieb slúžila ako šatňa. Mužstvo tvorili: Sándor, Szalatnay, F. Takács, Dudás, Kertész, D. Weisz, Cséfalvay, A. Takács, Pogány, Nagy, Tóbl, Szabó, Kohel.

20/120
1951: Výstavba nového štadióna. Po dlhých prípravách začal v roku 1949 vyrastať nový domov nášho klubu. Pri stavbe boli použité tehly synagógy zničenej Nemcami počas druhej svetovej vojny. Architektom bol stredný útočník nášho mužstva Ladislav Kordik, polohu, uhly a rozmery hracej plochy zameriaval jeho spoluhráč Alexander Nagy, ktorý bol zároveň geodetom. Ruku k dielu počas však priložil každý, kto nosil klub v srdci: vedenie, hráči aj fanúšikovia...

21/120
1953: Začiatkom 50-tych rokov sa mužstvo prepadlo až do šiestej najvyššej súťaže, ale v roku 1953, víťazstvom v Podunajskej oblastnej lige, už účinkovalo v najvyššej triede bratislavského obvodu. 12. apríla 1953, jedna z posledných záberov zo starého ihriska pri Vermesovej vile a na nej mužstvo, ktoré vyhralo súťaž hranú systémom jar-jeseň: Horný rad, zľava: I. Szigeti (tréner), J. Ágh, L. Szabó, M. Rajtík, G. Sidó, L. Tóbl, I. Csiba, Swarcz (vedúci mužstva). V podrepe: A. Nagy, Á. Pogány, J. Kmeť, I. Magyarics. Spodný rad: I. Szabó, E. Blazsek.

22/120
1954: Spoločné dielo sa podarilo, klub našiel nový domov, a to na mieste dnešného štadióna. Slávnostné otvorenie bolo historickou športovou udalosťou v meste, domáci Slavoj 7. júna 1954 privítal výber Budapešti s takými osobnosťami ako Ferenc Szusza či Lajos Tichy. Pred osemtisíc divákmi sme podľahli 1:8, za domácich skóroval Rajtík a za hostí Tichy, Szusza, Szovják (po 2), Babolcsay a Szolnok.

23/120
1954: Okrem súboja s výberom Budapešti odohral Slavoj v roku 1954 aj ďalší prestížny zápas. V úvode roka dostalo mužstvo Ervína Kovácsa pozvánku na prípravné stretnutie od ČH Bratislava. V sezónach 1953 aj 1954 (hralo sa systémom jar-jeseň) skončila ČH tretia vo federálnej lige, najvyššie zo slovenských tímov. Hralo sa na zasneženom Tehelnom poli, o loptu bojujú domáci Milan Balážik a Alexander Nagy, v pozadí Milan Rajtík.

24/120
1954: V 12-člennej najvyššej triede bratislavského obvodu, v krajských majstrovstvách, skončil dunajskostredský Slavoj na 9. mieste (hralo sa systémom jar-jeseň). Na obrázku mužstvo trénera Ervína Kovács - zľava stoja: Rajtík, Soós, Szabó, Bubeník, Magyarics, J. Ágh, A. Nagy; dolný rad Czafik, Pogány, Tóbl, J. Kmeť.